Ostrovy
Na ktoré Similanské ostrovy môžete vstúpiť
Jedenásť očíslovaných ostrovov, no len na dva môžete vstúpiť. Koh Miang, Koh Similan, uzavreté korytnačie ostrovy, Koh Bon a Koh Tachai.
Check dates and availability ↗Jedenásť ostrovov národného parku Mu Ko Similan
| Nie. | Ostrov | Pristátie | Známy pre |
|---|---|---|---|
| 1 | Ko Huyong | Obmedzený | Najväčšia pláž v skupine; ochrana korytnačiek |
| 2 | Ko Payang | Obmedzené | Skalnaté útvary |
| 3 | Ko Payan | Obmedzené | Potápačské lokality |
| 4 | Ko Miang | Áno — parkové centrále | Pláže Princess a Honeymoon; jediná reštaurácia |
| 5 | Ko Ha | Nie | Záhrada úhorov |
| 6 | Ko Payu | Nie | Šnorchlovanie pri koraloch |
| 7 | Ko Hin Pousar | Nie | Potápačská lokalita Elephant Head Rock |
| 8 | Ko Similan | Áno | Donald Duck Bay, vyhliadka Sail Rock |
| 9 | Ko Ba-ngu | Nie | Christmas Point; balvany a preplávania |
| 10 | Ko Bon | Žiadna pláž | Vápencový ostrov; stanica na čistenie mant |
| 11 | Ko Tachai | Zatvorené od 15. októbra 2016 | Vrcholová lokalita na potápanie |
Park s jedenástimi ostrovmi a dvoma plážami
Národný park Mu Ko Similan bol vyhlásený v roku 1982 a rozkladá sa na približne 140 štvorcových kilometroch, z ktorých len okolo 26 tvorí pevnina. Ostrovy sú očíslované od jedna po deväť od juhu na sever, pričom Ko Bon a Ko Tachai pribudli ako čísla desať a jedenásť pri rozšírení parku v roku 1998. Návštevníci bežne predpokladajú, že budú preskakovať medzi viacerými ostrovmi. V skutočnosti sú len dva otvorené na vylodenie — Ko Miang a Ko Similan — a ostatné slúžia ako šnorchlovacie zastávky, potápačské lokality alebo sú úplne uzavreté. Bežný jednodňový výlet znamená dve pláže a niekoľko zastávok vo vode.
Ko Similan, číslo osem
Najväčší ostrov v skupine a ten, z ktorého pochádza každá fotografia. Jeho severná zátoka, oficiálne Ao Kuerk, no všeobecne nazývaná Donald Duck Bay, je oblúkom bledého piesku, nad ktorým sa týči obrovský žulový balvan, vraj pripomínajúci kačaciu hlavu. Nad ním sa vypína Sail Rock, žulový klin naklonený ako plachta lode, ku ktorému vedie krátke, no poriadne strmé šplhanie cez balvany — počítajte pätnásť až dvadsať minút každým smerom, radšej v topánkach ako v žabkách, a s vodou. Výhľad na zátoku a Andamanské more je najfotografovanejšou panorámou južného Thajska.
Ko Miang, číslo štyri
Ko Miang je administratívnym centrom parku a praktickejším z dvoch ostrovov s vylodením. Sídli tu veliteľstvo strážcov, jediná reštaurácia v parku — historicky otvorená uprostred dňa — a sociálne zariadenia, preto sa tu väčšina jednodňových výletov zastavuje na obed. Dve pláže, Princess a Honeymoon, ležia na opačných stranách krátkeho lesného chodníka a vnútrom ostrova vedú značené turistické trasy, kde môžete zahliadnuť holuba nikobarského. Od zákazu v roku 2018 sú chatky a kemping, ktoré tu kedysi stáli, preč; Ko Miang je dnes prísne len na denné návštevy.
Uzavreté ostrovy a prečo
Ostrovy jeden, dva a tri — Ko Huyong, Ko Payang a Ko Payan — sú pre verejnosť zakázané, aby sa chránili hniezdiace korytnačky a zotavujúce sa útesy. Ko Huyong má najdlhšiu pláž v súostroví, čo je presne dôvod, prečo je neprístupný. Ostrovy päť, šesť, sedem a deväť nie sú formálne plážovými destináciami; navštevujú sa z vody. Ko Hin Pousar pri čísle sedem je domovom Elephant Head Rock, bludiska obrovských žulových balvanov, preplávaní a kanálov klesajúcich za štyridsať metrov, a najslávnejšej potápačskej lokality v parku.
Koh Bon a Koh Tachai sú iná kategória
Dva severné prírastky sú geologicky odlišné od žulových Similanov. Ko Bon je vápencový a nemá prakticky žiadnu pláž — dlhý hrebeň klesajúci z pobrežia do hlbokej vody a najznámejšia čistiaca stanica manti v parku, kde sa manty objavujú počas sezóny od októbra do mája. Ko Tachai, ešte severnejšie, je pre návštevníkov od 15. októbra 2016 neobmedzene uzavretý po turistických škodách; pláž dimenzovaná na približne sedemdesiat ľudí pravidelne prijímala vyše tisíc. Úrad verejne diskutoval o znovuotvorení s prísnym denným limitom, no nepodarilo sa nám potvrdiť, že by akékoľvek znovuotvorenie bolo v platnosti.